- woloviny bez ofiny

Prejsť na obsah

Hlavná ponuka:

Na cestách > Filipíny

filipínsky turistický klenot

Cesta na ostrov - cesta do raja...

Len 60 minút letu z hlavného mesta Filipín Manila do mesta Kalibo, potom 15 minút loďou a ste tam - ostrov Boracay.
Filipínsky poklad, ako ho volajú domáci, je jedným z najmenších z viac ako 7 100 filipínskych ostrovov a predsa má čestné miesto v rebríčkoch najkrajších pláží sveta. Jeho tajomstvo tkvie v prírodnej kráse, exotickej atmosfére i v usmievavých obyvateľoch.

Pýcha ostrova - čistota a jednoduchosť

Borocay je rozdelený na dve pláže - obe sú čisté a posiate jemným bielym pieskom. Jeho známejšia časť White Beach (Biela pláž) láka štýlovými rezortmi, plážovými barmi a reštauráciami uprostred palmovej aleje.
Pláž z druhej strany ostrova, Bulabog, svojimi skvelými vlnami a väčšinou jednoduchým ubytovaním ročne láka stovky odvážnych surfistov.
Keď sedíte na pláži a pozorujete ľudí, rýchlo si všimnete, že pomedzi thajwanských a čínskych dovolenkárov len ťažko nájdete Európana. Málokto u nás vie o tomto nenápadnom raji na zemi, čo sa odzrkadľuje na fakte, že len necelých 5% návštevníkov tvoria ľudia z Európy.


Tropická klasika... slnko, pláž, pohoda a ako bonus - skvelé jedlo

Keďže Borocay má malú plochu, domáci už dávno pochopili, že každé voľné miesto treba využiť najmenej na 200% - to isté platí aj na pláži. Cez deň sa na čistučkom piesku slnia lenivé telá turistov, na večer sa pláž mení na jednu veľkú reštauráciu. Po západe slnka, teda okolo siedmej hodiny, sa pozberajú slnečníky a rýchlosťou blesku ich vymenia reštauračné švédske stoly, ktoré svojou ponukou lákajú všetky hladné bruchá. Za vstupné vo výške približne 4 eur môžete jesť do prasknutia skvelú filipínsku, ázijskú, európsku stravu, či morské plody.     

Smutný fakt - vymyje sa z mapy...?

Borocay je dlhý 7 kilometrov, šírka sa pohybuje od 700 metrov do 2 kilometrov, no vďaka výdatným monzúnom sa každoročne jeho šírka zmenšuje - merania dokazujú, že až o pol metra za rok! Na svedomí  to majú vlny vyvolané silným vetrom - ako narážajú na breh ostrova, postupne ho obmývajú a tým zužujú. Voda taktiež podmýva korene paliem, ktoré sa potom každým rokom čoraz viac približujú smerom k hladine. Turisti majú z toho radosť, pretože scenéria pripomína tie najkrajšie ohnuté palmy z katalógov, no domáci majú  hlavu v smútku.
V období najprudkejších dažďov je ostrov chvíľkami aj pol metra pod vodou. Vtedy sa tu mení život, miesto žabiek sa nosia gumáky a netrpezlivo sa čaká na začiatok sezóny, ktorá je stanovená od decembra do mája.
Ešte pred sezónou, akonáhle prestane pršať a vykukne slnko, domáci, tak ako každý rok, všetko poopravujú, vymaľujú, spevnia brehy, upravia pláže, takže turista po monzúnoch nevidí ani stopy.


 
Návrat na obsah | Návrat do hlavnej ponuky