01/2013 - NA CESTÁCH - woloviny bez ofiny

Prejsť na obsah

Hlavná ponuka:

Denník Cestou necestou 2013/1

Publikoval woloviny v Cestopisy · 12/1/2013 16:56:59

12.01.:
Odlietame. Naša posádka sa presunula zasneženou krajinou na letisko Ferihegy Budapešť, odkiaľ máme (nelogický) let do Viedne a po štyroch hodinách do Bangkoku. Dôvod nákupu tejto letenky bol jasný
dobrá cena 580 eur. V Budapešti dávame Jager číslo jedna, vo Viedni ďalší a nastupujeme na let. Tu nás Svalnáč ponúkol liekmi na spanie, vraj bude let znesiteľnejší. Boxerista si dal jednu a pol a kým sme si my s Drahým stihli zapnúť pásy, už spal! Vážne! Váhavo sme šupli do seba tabletky a Amerika... Osobne si nepamätám, že sme jedli, a drahý to okomentoval tak, že to bola taká šupa, že keby ho niekto pretiahol do zadku, ani si to nepamätá. Netuším, kde Svalnáč tie lieky zobral, no do Bangkoku sme prileteli vo funky nálade, akoby sfetovaní... Sranda, podotýkam tie lieky boli legálne...vraj...



13.01.:

Kurz 1 euro = 40,10 THB
Po príchode do Pattaye tvrdo vyjednávame cenu s neoblomnými Thajčanmi, teda s recepčnými. Problém bol v tom, že Svalnáč mal rezerváciu cez booking.com, a mne poslali na mail úplne inú, výhodnejšiu cenu. Napokon po dvoch hodinách sme sa stretli niekde v strede a obe strany boli ako tak spokojné. Chalani sa ubytovali, my sme sa rozhodli ísť klasicky do Paragonu ako vždy a ďalší z nás sa rozhodol ostať na dve noci vo Fairtexe. Dohodol cenu za noc 1 300 bth, otočil sa, aby vybral z peňaženky peniaze a cena bola odrazu 3 000 za dve noci! Vedúca recepčných si proste uvedomila, že je večer, tma, kam by aj tak šiel a preto uvalila špeciálnu turistickú prirážku...
J Veru, zjednávať bude z roka na rok ťažšie.
Večer prišli ďalšie tri osoby, nepoznám ich, oťukávame sa, myslím, že budú ok...

16.01.:

Kurz 1 euro = 40 THB
Všetci sme si super sadli a aklimatizovali sa. Skoro každý prešiel povinnou sračkou (tento rok prišla skoro), máme vyštípané rite, ale kašlať na to, hlavne, že je teplo! S babami, ktoré prišli je zábava, som rada, že sú tu. Ozaj, k babám... Veru, ich prvý dojem s Thajskom bol viac než zlý! Prvý problém nastal hneď po prílete, keď jednu z nich odmietli vpustiť do krajiny, pretože spiatočnú letenku mala o mesiac a nemala kúpené víza. Ona je Ukrajinka, oni asi nedostanú víza po prílete zadarmo ako my Slováci či Česi. Proste ju nechceli vpustiť do krajiny a nútili ju, aby si kúpila letenku a opustila Thajsko. Kým jej kamaráti zúfalo pobehovali, ju odviedli, vypočúvali, potom sa navzájom na letisku postrácali, tak si volali, jej sa vybil mobil a nevedela, kde sú ostatní. Ani si neviem predstaviť, aké rošambo tam porobili. Ešte treba povedať, že ani jeden z nich nevie anglicky, (na prd im bola španielčina, dokonalá nemčina i ruština). Napokon niekde splašili colníka, ktorý hovoril po rusky a keď Ukrajinka vyplakala potoky sĺz, po skoro troch hodinách sa rozhodli jej udeliť víza, ale iba na 15dní s tým, že sa jej postarali o prebookovanie letenky. (poplatok 100e pri odlete samozrejme, zaplatí ona.)
Vynervovaní a vyčerpaní vyšli z letiska a zobrali si taxík. Dohodli sa na sume 900 báthov, no urobili chybu
dali taxikárovi peniaze dopredu a dokonca viac, len nech už idú. Ten zmrd sa však v polceste rozhodol, že sa mu to neoplatí a začal vyjednávať vyššiu sumu. Zúfalí nám volali, čo teraz, pretože sa báli, že ich vysadí nevedno kam. Taxikár tvrdil, že je to málo peňazí, že on má veľké auto (akoby si to nevšimol už predtým) a vraj chce 1 500 báthov! Predstavte si to, najskôr problémy na letisku, teraz toto...a to vám každý bude tvrdiť, že Thajsko je v pohode krajina s milými a priateľskými obyvateľmi...
Napokon ich odviezol na nejaké záchytné parkovisko, tam vymenili auto a po 2,5 hodinách (normálne cesta trvá 1,5hod.) šťastlivo docestovali...

17.01.:

Kurz 1 euro = 40,20 THB
Ďalší člen si cez booking objednal izbu, napokon sa rozhodol, že ju nechce. Spolu s Drahým a Svalnáčom frčíme zrušiť rezerváciu, nech mu nestrhnú peniaze z účtu, no z recepsie nás s úsmevom nás posielajú do riti, vraj Sorry, can not help you, madam
J... Vymyslela som si, že objednávateľ je v nemocnici, operácia a pod, nič sme však nevybavili.
Prišiel Kuriér zo Slovenska, nie ozajstný, to je len prezývka toho kamaráta. Kašle na rezervačku a ide bývať za chalanmi, čiže opäť vybavujeme izbu. Opäť neplatí to, na čom sme sa dohodli a chcú nás ošklbať, no nedám sa, horlivo na striedačku ťukáme do kalkulačky, napokon sa ako vždy, dohodneme...
Momentálne naša grupa obsahuje 9 ľudí, čiže o zábavu máme postarané...



18.01.:
Kurz 1 euro = 40 THB
Dnes sme sa s Drahým slávnostne vybrali po prvýkrát k bazénu (áno, po týždni), pekne plavočky, uterák cez rameno, fľaša vody v ruke a bum! Bazén vypustený, v ňom pobehujú piati robotníci a nanovo ho šparujú... paráda... Na druhý deň pôjdeme k moru...



22.01.:
Kurz 1 euro = 39,75 THB
S babami sme sa vybrali na shopping. Vybrali sme Lukdod obchod, ktorý málokto pozná, lebo je v odľahlej časti, no je obrovský. Tmavovláska je v raji, jej priateľ a Boxerista jej robia nosiča. Po dvoch hodinách vychádzame s ooobrovským kufrom plným nádherných drevených doplnkov, a rôznych iných vecí. Účet bol vysoký, Tmavovláska žiari šťastím, jej frajer je spokojný, že to má za sebou. Zistíme, že sa do taxíka z kufrom a igelitkami nepomestíme a musíme zobrať minibus... veru, minibusom som z nákupov v živote nešla...  
J



23.01.:
Kurz 1 euro = 39,55 THB
Kurz nám klesá, aspoň že bazén už napustili. Drahý pláva odušu, upodozrievam ho, že nenápadne trénuje na plavecké preteky alebo olympiádu. Trávim čas na lehátku, facebookujem. Snažím sa dať fotky z telefónu na fb, nejde mi to. Preinštalovávam software v mobile, z hrôzou zistím, že všetky fotky sú v prdeli. Zvyšok dňa revem, večer sa všetci ožerieme...

24.01.:

Kurz 1 euro = 39,40 THB
Ukrajinke sa nechce domov a tak sa vyberáme skúsiť šťastie na Immigration police na Jomtiene (Soi 5, ľahko to nájsť)
Privítalo nás milión ľudí, tlačenica ako hovädo, pokúšali sme sa nájsť nejakého pracovníka, ktorý vie po rusky, lebo sme sa logicky zhodli, že jej ruština je lepšia ako moja angličtina. Na moje prekvapenie tam nikto taký nebol a okrem toho sme mali strach, pretože v podstate mohla byť rada, že dostala aspoň tých15 dní a nie ešte predlžovať. Napokon sa nás ujal starší pán, Európan a povedal, že všetko vybaví. Vraj je tu veľa ľudí a máme prísť zajtra... ok... Pri odchode som sa ho spýtala, čo to bude stáť, vraj 9 000 báthov...uf...

25.01.:
Kurz 1 euro = 39,35 THB
Ráno budík, ja, Ukrajinka a Tmavovláska nasadáme do tuk tuk taxi a trmácame sa na imigračné. Najskôr sa však zastavíme v cestovke, pretože Ukrajinka chce zmeniť letenku na pôvodný termín. Po hodine sa konečne dovolajú do Bangkoku a letenku zmenia...super, ďalších sto eur... Ukrajinka tvrdí nevadí, mňa by porazilo...
Dobiehame na imigračné, už nás čaká Európan, berie vypísaný formulár, dve fotky, pas, letenku (tú novú) a máme prísť o tri hodiny. Prebehneme do obchodu s kabelkami a obuvou, Tmavovláska je opäť v raji, nakupuje kabelky z hada, taktiež topánky a riadne prevetrá kreditku. Tentokrát nosiča robíme všetky
J
Po návrate nás Európan posadí za jeden zo stolíkov k mladej pracovníčke. Ona nám vracia pas, všetko ok. Pýtam sa koľko máme platiť a či nám nedá zľavu. Vraj jasné, tak dajte 7 000 báthov. Vonku nakúkam do pasu, hodnota mesačných víz je oficiálne 2 000 báthov... nuž, nabalili sa...
Ono to funguje takto: Prídete, vypíšete tlačivo podľa toho, či chcete 7, 30 alebo asi aj 60 dňové víza. Odovzdáte spolu s pasom, pridelia vám číslo a čakáte, kým na tabuli nenaskočí práve vaše číslo... ako dlho sa čaká, neviem, my sme využili (drahé) služby dohadzovača, no pracovníkov je tam dosť, ale turistov ešte viac... odhadujem to na také 3 dlhé hodiny sedenia na riti a čakania...

30.01.:

Kurz 1 euro = 40,10 THB
Dni trávime pohodlne. Doobeda spíme, urobíme si tousty, potom vybavíme poštu, niekedy bazén, inokedy kaviarne, poobedná siesta a ,,čau párky“ (alebo ako hovorí Ukrajinka ,,ahoj párky“) V podstate nič nefotíme, pretože sme tu siedmykrát a už niet čo fotiť. Dni plynú rýchlo a väčšinou ich ukončujeme s drinkom, dobrým filmom alebo ešte lepším...no veď viete čo :-D

31.01.:
Kurz 1 euro = 40,40 THB
Kurz zázračne vyskočil, meníme peniaze. (my baby ich hneď aj míňame hehe) Naše recepčné si krátia šichtu tým, že ma učia nejaké slová po thajsky. (nadávky ma odmietajú naučiť, čo je škoda, to by sa mi niekedy zišlo viac). Dôvodom môjho hnevu sú Thajčania, teda vlastne rozhadzovační Rusi. Svojim rozhadzovačným spôsobom tak posrali Pattayu, že niekde si neváhajú za kávu pýtať 3-4 eurá!!!! Chápete to? Samozrejme, keďže ksichty máme rovnaké ako Rusi, domáci si nás s nimi vždy pletú a považujú nás za hlúpe pojazdné peňaženky. Zatiaľ mám energiu a riadne ich dávam do laty.




01.02.:
Kurz 1 euro = 40,20 THB
Do rána poprdeli diskotéka v Mixe, nepíšem, nemám síl... Prvýkrát púšťame klímu, potrebujeme ochladiť naše ešte opité rozžhavené telá...

02.02.:
Kurz 1 euro = 40,15 THB
Dnes sme prišli na jednu dôležitú vec, ktorú Drahý už dávnejšie tušil
pri šoférovaní motorky je potrebný medzinárodný vodičák. Už minule sme si všimli, že policajti najradšej zastavujú na motorkách turistov. Najskôr sme si mysleli, že kvôli prilbe, povinnej výbave alebo tak. Prd! Prechádzali sme sa popri pláži a pri Hitone je policajná stanica, pred ktorou bola ,,rázia“. Policajti odchytávali. Zaujal nás rozhorčený Talian, ktorý dosť hlasno a nahnevane hučal na policajta s totálne pokojnou a kamennou tvárou. Policajt niekoho odchytí a keď mu udelí pokutu, zoberie mu kľúče od motorky. Nevráti, kým pokuta nebude vyplatená. Veľa sme tomu nerozumeli, ale keď odvážny a nasratý Talian spustil na policajta (asi to nebude spisovne napísané haha): Fucky your mother, fuck your father, sister, brother! Stupidito, debilito, impotento, psychopato...!!!!
Nič nepomohlo, policajt sa usmieval, z čoho Taliana skoro vyvalilo. Napokon cvakol pokutu (taký rozruch pre 400 bathov, teda 10eur). Keď sa Talian upokojil a spýtala som sa, čo sa stalo, povedal, že nemal pri sebe internacional driver card (somár, šoféruje bez vodičáka) Vraj ho ale nasralo to, že domáci sa vozia bez prilby, bežne 3až5 osôb na jednej motorke, niekedy šoférujú malé cca 14ročné deti, ktoré, pochybuje, že majú vodičáky a policajtov toto nesere... V podstate má pravdu, ale čo s tým narobíme...

03.02.:
Kurz 1 euro = 40,10 THB
Do rána ďalšia diskotéka, super zábava, nepíšem, nevládzem. Opäť púšťame klímu...



04.02.:
Kurz 1 euro = 40 THB
Pomaly riešime ubytovanie v Kambodži, poslala som pár mailov. Našla som dobrý spôsob, ako na to
na booking.com vyberiem oblasť, v nej hotely a postupne si nájdem na ne kontakt priamo na nete, lebo booking.com nedáva the best price ako sľubuje (poučili sme sa z Fairtexu) Keď oslovujem priamo recepcie, ponúkajú mi lepšie ceny...parádička.
Dnes sme stretli starší manželský pár zo Slovenska, majú tu apartmán a jazdia sem 15 rokov. Smutne skonštatovali, že Pattaya bola rajom tak 10 rokov dozadu, teraz je to ,,ruské hniezdo“
J Pattayčania sú vraj skazení, chamtiví a nenásytní...vraj česť výnimkám, ktorých je málo... Nečudujme sa, peniaze a turizmus sú silnou zbraňou na ľudský charakter...

06.02.:
Kurz 1 euro = 39,70 THB
Dnes si s Drahým len tak ležíme pri bazéne a opäť vedieme hodinové rozhovory v podstate bez pointy, ako to vieme len my :-D Podišiel k nám jeden chalanisko a vraj či sme Slováci. Bum! V našom zašitom Paragon place, kde sú ubytovaní len Taliani, Nemci a po novom mrte Číňanov za zjaví Podnikateľ - Slovák ako repa. Dali sme sa do reči a porozprával nám super historku, ktorá sa im stala včera. Požičali si motorky a jeho kamarát Právnik si vyšiel do mesta. Cestou si však nevšimol jednu motorku, nedal prednosť a jej 5-členná posádka sa rozkotúľala po zemi (vrátane malého dieťatka, všetci však boli ok) Náš nešťastník ostal na svojej motorke (zákon odstredivej sily
jeho váha sa rovná váhe 5-člennej thajskej posádke) Len thajský vodič motorky sa poškrabal na kolene a hups, dvojcentimetrová ranka vypustila pár kvapiek krvi. Jeho sestra si to všimla a okamžite mu rozkázala: Ostaň ležať na zemi!!! Právnik si uvedomil, že toto nebude dobré! V tom sa dorútila sanitka a mládenca odviezli na nosidlách s majákom (!) do nemocnice. Právnik volal Podnikateľovi a ten dofrčal s thajskou kamarátkou, s ktorou sa zoznámili deň predtým. Medzitým prišli policajti, ktorí nekompromisne označili Právnika za vinníka nehody. (tým vinníkom by však bol aj keby bol nevinný, pretože z ,,vinného“ turistu sa ľahšie vytrieskajú peniaze). Policajt obhliadol miesto ,,nehody“ a udelil pokutu (úplatok) 500 eur! Keď sa ho pýtali, prečo práve toľko, jeho odpoveď znela: Lebo som sa tak rozhodol! Potom chvíľu komunikoval s posádkou druhej motorky a rozhodol, že aj im musia zaplatiť ,,bolestné“ ďalších 500 eur! Chalani povedali, že nemajú toľko pri sebe a tak im oznámil, že Právnika berie do väzenia a zajtra či pozajtra bude mať súd! Ich thajská kamarátka bez váhania utekala k bankomatu a rýchlo vybrala čo sa dalo, pretože ako sama povedala, keby sa to nezaplatilo hneď, šiel by na noc do väzenia a zajtra by ho to stálo dvakrát toľko (bolo by treba zaplatiť súd a ďalšie úplatky) Napokon toľko naškriabali, policajt dal polovicu poškodenej posádke, druhú polovicu si strčil do zadného vrecka, motorku zabavil a všetci sa presunuli na policajnú stanicu spísať zápisnicu. Tam sa objavil aj mladík, ktorého odviezla sanitka, barle, koleno ofačované piatimi fáčmi, akoby bol po operácii meniskusu! Jeho dvojcentimetrová ranka si isto nezaslúžila až také ošetrenie, asi chcel v policajtoch a v Právnikovi vzbudiť ľútosť, aby bolo odškodné ,,zaslúžené“... Proste hotový cirkus... Potom ich poslali na záchytné parkovisko pre motorku. Viezol ich tam akýsi policajný pomocník, a keď prišli na miesto, zažili ďalší šok mladík otvoril kufor auta a ,,pri všetkej počestnosti“ im ponúkal vrecká marihuany a bohvie čoho. Chalani ostali ako obarení mladík, ktorý spolupracuje s políciou sa vozí v aute plnom mariše??? Nechceli ho ,,uraziť“ a vyhovorili sa, že nemajú pri sebe ani halier. S úsmevom im povedal, že to nevadí, keď budú mať prachy, nech prídu k nemu, že ich rád uvidí a zoženie čo len budú chcieť a napísal meno a telefón... Dovidenia...
Právnik potom spomínal, že na stanici stretol jedného Rusa, ktorý zrazil mladú Thajčanku na motorke (tiež sa jej nič nestalo) a keďže nafúkal 1,5 promile (bolo 10 hodín ráno :-D) stálo ho to 30 000 báthov policajtovi do vrecka a 50 000 dievčine... Najlepšie je, že Rus je povolaním policajt a sám skonštatoval, že u nich v Rusku je policajná korupcia, ale toto, takého šialené úplatky ako tu - to ešte nevidel... Má sa ešte čo učiť...



07.02.:
Kurz 1 euro = 39,85 THB
Včera večer sme spoznali Právnika osobne a keď sa v bare atmosféra uvoľnila, chalani priznali, že strata 1 000 eur za ,,motorkové dobrodružstvo“ je prd oproti tomu, čo prežili minulý rok. Kúpili si letenku cez Moskvu. Ako to však býva, pred letom si stihli riadne vypiť a úplne sa dorazili na letisku pri čakaní. Na let Moskva-Bangkok nasadli takí sťatí, že neboli schopní sa ani pripútať a napokon ich z lietadla vyhodili! Po pár hodinách trochu vytriezveli a uvedomili si, že majú problém. Po ďalších pár hodinách ho začali riešiť, ale nebolo to jednoduché, najmä kvôli tomu, že Právnik stratil alebo čo peňaženku s platobnou kartou. Takže mali iba Podnikateľovu kartu a potrebovali sa dostať z Moskvy. Keďže jeho karta (ako každá) mala nejaký denný limit, dlho hľadali lacný let, až napokon našli
po skoro TROCH dňoch šťastlivo prešli z domu cez Moskvu, Istanbul až do Thajska :-D A čo ich to stálo? Keďže im letecká spoločnosť zrušila aj spiatočný let (vraj porušili pravidlá), museli si kúpiť inú letenku domov a spolu sa to vyšplhalo skoro na 5 000 dolárov :-) Blázni :-D
V bare sme sa zoznámili aj so skvelým Jackom! Má brata Toma (nenechajte sa zmiasť, obaja s bráchom sú Česi, len ich otec rád pozeral americké filmy a kovbojky, takže môžu byť radi, že sa nevolajú Winnetou a Old Shatterhand :-D)
Práve títo dvaja našli skvelý bar, kde predávajú fľašu thajskej whisky Hong Thong za 170 báthov! Skvelá cena, najmä keď si všimnete, že v obchode táto whisky stojí 175 báthov! Ako a z čoho majitelia baru žijú sme sa, žiaľ, nedozvedeli
J

08.02.:
Kurz 1 euro = 40 THB
Tmavovláskin frajer, teda Dvojfázový Športovec (ďalej len Športovec :-D) sa rozhodol, že ostáva v Thajsku dlhšie. Šli sme zmeniť letenku a potom na imigračné, presne tam, kde aj s Ukrajinkou. Už som vedela, čo a ako a rozhodli sme sa nedať zarobiť nikomu a rad čakajúcich ľudí si pekne vystáť. Keď som si pýtala tlačivá na 30 dňové víza, ktoré je potrebné vypísať, pracovník mi oznámil, že Športovcovi môžu dať len 7-dňové víza. Ono to funguje takto
keď priletíte a nemáte zakúpené víza z thajskej ambasády (napr V Blave či v Prahe), dostanete víza na 3O dní zadara. Potom vám na imigračnom za poplatok môžu predĺžiť pobyt o 7-dní. Tí, ktorí tieto víza z ambasády majú zakúpené, môžu v Thajsku ostať 60 dní a keď chcú, pobyt im za poplatok na ďalších 30 dní predĺžia. Športovec víza z ambasády nemal, preto len tých 7 dní, čo bolo v jeho prípade málo. Spýtala som sa pracovníka na rovinu, koľko by sme museli zaplatiť, aby dostal 30 dňové víza a on že: Madam, is imposibble! (Teda to je nemožné, madam...)
Vybehli sme von a odchytila som jedného z ,,dohadzovačov“, vysvetlila problém a oznámil nám, že za poplatok (opäť rozumej úplatok) 8 500 báthov (po zľave hehe) nám 30-dňové víza vybaví... Tak vidíte, pracovník povie nemožné, dohadzovač povie ok... Napokon sa Športovec rozhodol, že pôjde na viza trip do Kambodže za 2 000 báthov a má pokoj (ráno vás zoberú na kambodžské hranice, na sekundu vkročíte do Kambodže, následne spať do Thajska a automaticky dostanete víza na 15 dní zadarmo
keď vstúpite do krajiny po zemi, tak 15 dní, ak letecky - 30 dní)
Nuž, Ukrajinka (pozri dni 16, 24 a 25.01), ktorú nechceli ani len vpustiť do krajiny, dostala akoby nič ďalších 30 dní a žiadne víza predtým nemala
jasný dokaz, čo zmôže úplatok do tých správnych rúk...

09.02.:
Kurz 1 euro = 39,80 THB
Dnes sme pol dňa presedeli pri bazéne, a zabávali sme sa na historkách bratov Čechov. To sú čísla! Nevedia dobre po anglicky a i tak sa nebáli, zobrali auto z požičovne a prebehli pol Thajska
dokonca autom prišli až na Phuket, ktorý je od Pattaye cca 1 000km! Taktiež prešli Bangkok, čo je v mojich očiach odvaha ako hovädo, pretože poznám vodičov, ktorý majú vodičák aj 10 rokov a Bratislave sa vyhýbajú, vraj je tam šialená premávka, odbočky, zákazy, jednosmerky... a čo teda taký megaobrovský Bangkok, keď ešte ani tabuliam s nápismi človek nerozumie? Chlapi, klobúk dole...  
Škoda, že musíme odísť (končia nám víza), bratia by nám ukázali to pravé orechové Thajsko!



10.02.:
Kurz 1 euro = 39,35 THB
Včera sme popíjali s Podnikateľom a Právnikom, nejako sa to zvrtlo a ich kamarátky nás volali von sa zabaviť. Keďže sa už čo to popilo, bála som sa odvozu, šli sme na motorkách. Baby nás zatiahli na miestnu diskotéku. Žiadna šopa, vážení, hrala tam nejaká thajská super kapela (teda podľa reakcií ostatných usudzujeme). Okrem toho najlacnejšia fľaša whisky stála 1 400 báthov (kupujú sa fľaše, nie ako u nás poháriky) Keď nás o pol štvrtej ako posledných vyháňali, Thajčanky rozhodli, že noc je ešte mladá a pokračujeme na inej diskotéke. I keď pod parou, ale reálne som si uvedomovala riziká sadnúť na motorku za niekoho, kto pil, no slová môjho Drahého: Darling, zavri oči a drž sa davu! ...spoločne s whisky kolujúcou v žilách som našla odvahu a sadla som si za Thajčanku, ktorý vypila isto viac než ja... Drahý šiel na motorke so šoférujúcim Podnikateľom, ktorý asi nemá strach z pokút :-D
Napokon sme šťastne o pol siedmej ráno prišli na izbu, bez toho, aby sme ,,pobozkali asfalt“...
Práve sa vrátili Tmavovláska a Športovec, boli na zakúpenom výlete na Coral ostrove, nadávajú obaja. Vraj špina, odpadky v mori, všade indické rodiny. Zlé, zlé, všetko zlé...
konštatuje Športovec. Tmavovláska bola potápať (miesto kyslíkovej bomby mala na hlave špeciálny skafander v tvare gule a bola z toho úplne nadšená). Zakúpila si aj CD s fotkami, ako pod morom kŕmi ryby, skúša ho, ani jedna fotka je jej do plaču, za prázdne CD zaplatila 800 báthov. Zase nás nejaký Thajčan ojebol... :-D (i keď si myslím, že to nebolo naschvál, možno si len pomýlil CD, alebo zabudol fotky napáliť)  
Práve balíme kufre, zajtra smer Kambodža...

11.02.:
Kurz 1 euro = 39,45 THB
Ráno sme sa na stanici stretli štyria miesto piatich. Piaty člen posádky nám už dva roky píli uši, že chce ísť do Kambodže pozrieť Stratené mesto. Napokon práve on na stanicu neprišiel, vraj má veľa roboty... Nuž, myslíme si svoje a nasadáme na autobus. Jeho navyše zakúpené miesto okamžite obsadil Kuriér, ktorý sa na stanicu dostavil priamo z diskotéky
J , zvalil sa na dve sedadlá a spal až po hranice. Tesne pred hranicou nás vysadili, tam už čakal tuk-tuk, ktorý nás odviezol pri jednu budovu. ,,Ujali“ sa nás nejakí chlapi so slovami ,,viza, viza here!“, tak sme ich nasledovali do takej miestnosti. Pomohli nám vypísať papiere a zahučali cenu 1 200 báthov za víza a 200 báthov za servis. Okamžite som začala štrajkovať, pretože viem, že víza stoja 20 dolárov (a 1200 báthov je viac ako 40 dolárov). Oni mi, samozrejme, tvrdili, že to iba v tom prípade, keď si víza kúpim online (dobrá finta, na chvíľu som zaváhala), no aj tak som tvrdila svoje. Napokon som nebojácne (cestujem spoločne s troma chlapi, nebojím sa ničoho) oznámila, že toto nie je moja prvá návšteva Kambodže a nie som blbá, dobre poznám ich finty a pomery. Rýchlo pochopili, že sme pre ich ,,biznis“ nebezpečná grupa, ktorá im svojim pravdivým tvrdeným môže odlákať ostatných nevedomých turistov a bleskovo nás vyprevadili. Dohadzovačom to myslí a keď ukážete, že viete, koľká bije (i keď práve v tej chvíli netušíte, kde je sever), dohodnete sa rýchlo. Mala som pocit malého víťazstva :-D
Oni majú totiž v povahe každého cudzinca považovať za neznalého somára, z ktorého treba vytĺcť, čo sa dá. Koniec koncov, z toho žijú. Zvlášť na nováčikov v zemi majú snáď radar. Triky a ,,ofajče“ neustále vyvíjajú a ,,upgradeujú", takže v podstate netreba veriť ničomu, čo tvrdia. Pri dohadovaní ceny sa vždy treba dvakrát uistiť, či ste sa rozumeli - koľko, odkiaľ kam, koľko ľudí, či vrátane batožiny... A čo je naozaj veľmi dôležité - neplaťte nikdy dopredu napr. dohadzovačovi, ale vždy až po príjazde na miesto.
Ale pokračujme v ceste - vybrali sme sa na hranice vzdialené cca 50 metrov. Cestou nás odchytil nejaký dohadzovač a dohodli sme sa na taxi z druhej strany hraníc až do Siem Reapu. Musím uznať, že pred cestou som mala obavy, ako a kde nás vysadia, či sa nestratíme, ale nemusíte sa báť, obe strany, tak ako Thajčania i Kambodžania to majú vymakané, nestratíte sa. Takže, ešte stále sme na thajskej strane a prišli sme do miestnosti, kde predávajú kambodžské víza. Bolo tam mrte colníkov, jeden z nich mi pozrel formuláre a povedal, že to tlačivo je nesprávne. Okamžite sme si s Kuriérom sadli a začali vypisovať nové. Colníci mi ochotne pomáhali (čo ma milo prekvapilo) a potom od každého z nás zúčtovali 20 dolárov a 100 báthov (nezmyselný) poplatok. Dokonca to mali vycapené pri okienku, že VIZA: 20 USDplus100 THB. Spýtala som sa iných turistov, či to tiež platili, všetci sa zhodli, že áno. No pekne! Oficiálny úplatok! Nemala som nejako odvahu alebo chuť sa naťahovať s colníkmi a zaplatili sme aj my. (kým sme tam 10 minút stáli a čakali na víza, preplelo sa cca 40 turistov...)
Napokon sme prešli do bezcolnej zóny, kde sme si dali malú, asi dvojhodinovú pauzu :-D a pokračovali na druhú stranu. Na kambodžskej hranici (čo bola mala plechová búda pri kasíne) sa zatiaľ vytvoril dlhý rad ľudí. Postavila som sa na koniec a pozorovala situáciu. Informácie z netu sedeli ako riť na šerbeľ -  onedlho sa pri mne zastavil nejaký pracovník a spýtal sa ma, či nechcem (za poplatok
úplatok) 300 báthov VIP víza. S úsmevom som odpovedala, že nie. Neveriacky sa pozrel a spýtal sa, či si NAOZAJ chcem vystáť tu dlhú radu a či radšej nevyužijem jeho VIP služby. (proste by môj pas pretlačil priamo k colníkovi, ten by mi vrazil razítko a bola by som v Kambodži). Opäť som mu povedala nie, načo neveriacky pokrútil hlavou. Potom svoju ponuku predložil dvom Japoncom stojacím predo mnou, ktorí okamžite vybrali peniaze a frajer mal zarobené. Keď som v rade čakala cca hodinu, povedala som si, že niekedy netreba byť lakomý, ale mne išlo o princíp. V tom prišli chalani a Svalnáč navrhol, že tá rada vyzerá na minimálne pol hodinu, vraj čo keby sme niekoho uplatili, kto by nás pretlačil. S Drahým sme sa len zaškerili a odvetili, že nič také neexistuje nedovolíme mu predsa uplácať hlúpych hajzlíkov a okrem toho, keď chce cestovať, nech si to užije naplno! :-D Sorry, Svalnáč...
Na druhej strane nás už čakal dojednaný dohadzovač, ktorý sa čudoval, kde sme tak dlho. (priestor od thajskej po kambodžskú hranicu, teda cca 50 metrov sme prechádzali 4 hodiny). Keď sme sa priznali, že z toho 2,5 hod sme sedeli na káve, skoro zinfarktoval. Napokon sme sa my štyria plus vodič nasáčkovali do Toyoty Camry a vydali sa na dvojhodinovú cestu do Siem Reapu. Vodič na nás, pochopiteľne, v meste skúsil fintu: Tu vystúpte, ďalej vás odvezie ZADARMO rikša. Prd baraní, poznáme to ich zadarmo! Buď nás bude lámať na výlet, alebo nás skasne, to veru nie... Netreba im veriť ani slovo! S pokojom Angličana som vodičovi oznámila, že mu nezaplatíme za cestu, kým nás nezavezie až do dohodnutého hotela. A potom začalo ródeo. Keďže nevedel (i keď nepriznal), kde hotel je, blúdil s nami uličkami mesta a dúfal, že nejakou náhodou natrafíme priamo na náš zabookovaný hotel. Nedarilo sa. Skúšal volať priamo na recepciu na čísla, ktoré som mu dala, no nespojilo nás. On bol zúfalý, my hladní, z čoho vyplynulo, že sme zastavili niekde v centre a vyplatili ho. Zmizol rýchlosťou blesku, predpokladám, že to, čo zarobil, tu s nami aj prejazdil.
Deň však ešte nekončil, i keď už bola pokročilá večerná hodina. Vošli sme do jedného guesthousu, objednali sme si jesť, naštartovali notebook s tým, že nejakému vodičovi rikši ukážeme mapu, alebo vygooglime adresu. Ešte raz sme skúsili zavolať do hotela a hurá
spojilo nás a vraj nás čakajú! Presunuli sme sa teda na miesto činu, kde nám oznámili super vec áno, majú našu rezerváciu, ale nemajú pre nás izby!  Ešte v reštaurácii som pozorovala nejakých turistov, ktorí hľadali izbu, no niekto im hovoril, že ťažko niečo nájdu, pretože včera bol Čínsky nový rok a všetko je beznádejne plné.  Ocitli sme sa v riadnej kaši desať hodín večer, naša rezervácia v prdeli... Majiteľ nášho hotela uznal chybu a snažil sa pár hotelov obvolať, kde by sa nás ujali, no všetky boli plné. Napokon nám navrhol, že môžeme prespať u jeho sestry. Chalani sa spýtali, či je pekná a mladá a keď dostali kladnú odpoveď, hneď súhlasili. :-D Rikšou sme sa presunuli späť do centra a zastali sme pred masážnym salónom, kde nás čakala usmievavá dievčina. Zaviedla nás do miestností na poschodí, a ponúkla nám matrace na zemi, ktoré slúžia na masáž. V podstate sme nemali inú možnosť ako súhlasiť. Najskôr nám oznámila, že salón je do polnoci otvorený a dovtedy sa máme vrátiť, načo chalani odmietavo pokrútili hlavami s tým, že skôr ako o tretej sa isto nevrátia a vraj sú dosť starí na nejakú večierku. Napokon dievčina súhlasila, že v salóne prespí aj ona (pri všetkej počestnosti, veď tam mali minimálne desať izieb) a keď sa v noci vrátime, odomkne nám... Vybrali sme sa do nočných ulíc Siem Reapu, najmä do uličky Pub, kde sme dali večeru a nejaký ten drink... Potom sme sa ako jediní turisti v celom meste (a možno i svete) vybrali smer masážny salón, aby sme sa vyspali :-D




12.02.:
Kurz 1 euro = 4 000 rial (rovnako po celý čas pobytu)
Ráno sme sa zobudili a presunuli sa z masážneho salónu do hotelíka Advisor Angchor Villa (áno, ten, kde nám deň pred tým poplietli rezervačku). Najskôr sme sa rozhodli, že sa tam nevrátime, ale keď nám asi v piatich hotelíkoch oznámili, že sú plní, nemali sme na výber. Hodili sme kufre na izbu, zjedli raňajky a vybrali sa do mesta na kávu. Cestou si Svalnáč našiel nádherný obraz, ktorý bez váhania kúpil. Po pár hodinách lenivého sedenia Kuriér navrhol, že je čas ísť kuknúť ,,skalky“ (rozumej pamiatku chránenú UNESCOm. Najali sme rikšu za 10 dolárov (a to sme boli že fakt štedrí) a vybrali sa smer Angchor Wat). Na dohodnutých miestach rikšiar zastavil, my sme sa vylodili a kukli si stovky rokov staré chrámy. Nás s Drahým chytila hnačka (na sekundu presne, sme proste zohratí :-D) a miesto spoznávania kultúry vám viem dopodrobna opísať miestne záchody. Chalani opísali národnú pamiatku slovami ako ,,dá sa“ ,,hej, hej, dobré“ , a podobne. Potom sme sa presunuli pri druhý chrám, kde nás ,,prepadla“ banda malých predavačov, z ktorých každý chcel predať svoj tovar
gorálky, magnetky, píšťalky... Všetko ponúkali za dolár, ja som s nimi vymieňala tovar za tovar. Niekde som vyčítala, že oni zarobené peniaze aj tak dávajú rodičom a veľa osohu z tých peňazí nemajú. Preto sa držím rady, že je lepšie s nimi vykšeftovať ich tovar za niečo, čo im urobí zadosť. Napríklad - prívesky na kľúče, sladkostí, možno zaujímavé pero a podobné maličkosti... Medzitým si náš rikšiar rozložil nad sedačkami sieť, pevne objal Svalnáčov zrolovaný obraz (ktorý sme mu dali do úschovy) a šli sme kuknúť druhý chrám. Chalani boli trochu sklamaní, pretože videli samé žeriavy a tatrovky, práve tam prebiehala rekonštrukcia... Rikšiar nás lákal na ďalší chrám (je ich tam asi 50), ale už sa nám nechcelo.
Potom sme to otočili a vrátili sa do mesta, dali kávu, večer drink a šup do postele, kde si na nás pochutnávali komáre.
Dnes po raňajkách Kuriér vygooglil (inak, wifi zadarmo je tu všade, v každom bare, reštike, v hoteloch), že neďaleko je jazero, či nejdeme kuknúť. Keďže sme odchádzali až večer a návrh navštíviť miestne múzeum môj Drahý zmietol zo stola, súhlasili sme. Zaujímavá bola samotná cesta tam. Rikšou sme sa viezli popri potoku, nad ktorým stáli slamené či plechové domčeky. Pravdepodobne v nich bývali tí najchudobnejší obyvatelia. Prišli sme k jazeru, odkiaľ odchádzajú loďky. Dozvedeli sme sa, že cesta trvá štyri hodiny, len kvôli ich rečovej bariére nevieme kam :-D
Chalani tam obzerali hada vo fľaši, ktorý má v ústach škorpióna a spoločne sú zaliatí alkoholom. Je to pekný netradičný suvenír. My sme to s Drahým pred rokmi dotrepali z Vietnamu. Mala som to v batožine a pravdepodobne sa colníkom niečo nezdalo, pretože mi vytrhli zabudovaný zámok. No fľaše mi nezhabali. Naopak, Svalnáč spomínal, že nejaký jeho kamarát s tým priletel do Viedne, kde mu námatkovo kontrolovali batožinu (sem tam si niekoho vytipujú) a uvalili mu pokutu 60 eur, čo môže byť rád, najvyššia sadzba je 1 000 eur. Dôvod? Had, teda kobra kráľovská je chránená a nepovolená ju len tak prevážať (i keď je už dávno v liehu). Napokon sa rozhodli, že kašlú na to, nebudú riskovať.
Vrátili sme sa popri rieke okolo plechovej ,,milionárskej štvrte“, sadli na kávu a pomaly sa presunuli na hotel, kde nás mal o pol siedmej vyzdvihnúť pick-up. Vodič, samozrejme meškal hodinu, preto náš super zašitý hotel nevedel nájsť. Nahádzal nás na korbu auta a odviezol k nočnému autobusu, na ktorý sme si pred tým v cestovke za 19 dolárov kúpili lístky. Je to špeciálne upravený autobus, miesto sedačiek má v podstate lôžka, po každej strane dve. Chalani sa chceli vyspať a preto si každý kúpil obidve lôžka, aby sa nemuseli s niekým tlačiť. Ako pribúdalo cestujúcich, zakaždým sa k ním niekto chcel ,,pritúliť“. Kuriér sa decentne oháňal dvomi miestenkami, Svalnáč jednoducho používal silu a ,,parazitov“ proste odstrkoval. My s Drahým sme si ešte v meste kúpili tabletky na spanie, ktoré však nezabrali a keďže autobus nebol taký pohodlný ako sa zdal, do Sihanoukville sme docestovali dostatočne unavení a zlomení... Teda, všetci okrem Svalnáča, ktorý sa ako tak vyspal, pretože odmietol kambodžskú medicínu a prezrievavo si šľahol svoje slovenské tabletky... dobre urobil...



13.02.:
Kurz 1 euro = 4 000 rial (rovnako po celý čas pobytu)
Ráno sme sa teda vylodili z nočného VIP autobusu, ktorý sa sem zo Siem reapu trmácal 11 hodín (keby cestou do podpalubia nenakladali 3 motorky, stihli by sme to aj skôr, ale biznis je biznis). Rikšiari nás obkľúčili a začali s cenou 6 dolárov, s čím som absolútne nesúhlasila a po povinnom handrkovaní sme uzavreli dohodu na štyri doláre (nedá sa nižšie, lebo sme štyria). Odviezli nás na pláž Ochuelat či ako, ubytko sme však nezohnali, všetko plné. Keďže bolo osem hodín ráno, všade nám povedali, že máme prísť okolo jedenástej, veď zakaždým nejaký ľudia odchádzajú a izby sa uvoľňujú. Dali sme raňajky a nechcelo sa nám čakať. Opäť sme  natrafili na toho istého rikšiara, ktorí nás odviezol na ďalšiu pláž. Cestou síce tvrdil, že na tej pláži sú len bungalowy, ale akosi sme ho nepočúvali. O to väčšie prekvapenie nás čakalo
v podstate len slamené domčeky zasadené na krásnej pláži. Najskôr som sa ako správne mestské dievča chcela otočiť a ísť smer civilizácia, ale chalani boli nadšení! Dokonca aj Svalnáč vyčaril úsmev a nadšenie. Keď sme sa zložili, pracovníci (volajme ich Húliči) priznali, že nejakú toľko voľných izieb. Zase začal maratón hľadania ubytovania po vedľajších ,,rezortoch“ :-D. Napokon sme v jednom objekte našli tri izby, každá za 20 dolárov, no chalani sú rozhodnutí sa zajtra vrátiť do slamených domcov bez sprchy a toalety na pláži. Fungujú tu len ,,verejné záchody“ a všetci naokolo sa tvária nadšene ako na zájazde v škole prírode... Ja teraz sedím na pláži, sŕkam Mojito, chalani čapované pivo Angkor. Drahý si ľahol na lehátko, vraj teraz začali účinkovať lieky na spanie a chalani sa slnia. Aby som prekonala spiacu krízu, objednala som si kávu, no bohužiaľ vypadla elektrika. Spýtala som sa, na ako dlho to vidia, povedali, že večer isto bude :-D (je pol jednej poobede). Nuž, mám pocit, že tuto to bude ešte veselé...



14.02.:
Kurz 1 euro = 4 000 rial (rovnako po celý čas pobytu)
Ráno sa chalani predsa presťahovali do slamených chatiek, my sme ostali v ,,bambusovej“ zástavbe. Svalnáča napadlo, že by bolo fajn ísť odtadiaľto napríklad do Singapuru, najlepšie loďou. Poobede sme si teda požičali motorky a vybrali sa na miesto na mape, ktoré bolo označené ako prístav. Kotvila tam jedna staršia, asi 5-poschodová loď, ktorá už nebrázdila moria, ale fungovala ako kasíno. Vyzvedali sme, kedy a aké lode priplávajú a kam smerujú, no v celom objekte sa nenašiel ani jeden človek, ktorý by tieto informácie mal! Vyzeralo to tam skôr ako v nákladnom prístave, tak sme usúdili, že výletné lode zo a do Sihanokville neplávajú...
Kuriér si všimol most, ktorý viedol na neďaleký ostrov. Okamžite sme vyštartovali tým smerom, no na začiatku mosta nám securiťák oznámil, že je neprejazdný. Hlavná vec, že sa tam hrdo týčil bilboard ako sviňa
Most práve otvorený!... ach jaj... Potom sme sa len tak motali po meste, keď Drahý odrazu nastal a skonštatoval, že máme defekt. Našťastie nám jeden domáci ukázal neďaleký servis. Tam mladík vybehol, dofúkal koleso a ukázal na dielňu oproti cez cestu. Spýtavo sme sa na seba s Drahým pozreli a prefrčali teda oproti. Vedúcemu som síce vysvetľovala, že máme defekt, lenže čerstvo nafúkané koleso sa tvárilo zdravo a nepoškodene. Aby sme mali dušu na mieste, vedúci zobral nejaké náradie a začal opravovať ventilku na kolese! Chcela som zakročiť, ale Drahý povedal, že ho mám nechať tak, nech sa ujo angažuje. Zaplatili sme dolár, postavili motorku na kolesá a kým sme si nasadili prilby, koleso už bolo opäť vyfučané. Vedúci konečne pochopil a za ďalšie tri doláre nám vymenil dušu.
Medzitým sa nám chalani niekde stratili. Ešte chvíľu sme sa motali a vrátili sa ,,domov“ :-D. Cestou bola riadna tma a len som sa modlila, aby nám napríklad nedošiel benzín, lebo opustené a neosvetlené cesty z mesta na pláž vyzerajú strašidelne. Teraz večeriame a vyrážame na plážovú párty...



15.02.:
Kurz 1 euro = 4 000 rial (rovnako po celý čas pobytu)
My sa sme s Drahým v noci vrátili z party v pohode, ale chalani zažili bujnú noc! Najskôr ich napadlo, že sa prevezú do mesta. Cestou Kuriérovi došiel benzín a tak nasadli na jednu motorku a hľadali pumpu. Nakúpili aj s ,,vysokohorskou“ prirážkou dva litre benzínu za päť dolárov (normálne stojí liter 1,25 dolára). Potom sa v meste pretekali s domácimi ,,gangstrami“. Svalnáčovi sa darilo
najskôr dostal druhý defekt a ešte stihol stratiť kľúče od chatky. Kuriér ho najskôr nechcel vpustiť do svojej postele a nútil ho spať na lehátku na pláži, napokon sa zmiloval a zaspali.
Ešte taká maličkosť - keď sa vybavovalo ubytovanie, spýtala som sa, či chcú každý jednu alebo spoločnú izbu, na čo ma Svalnáč schladil, že: Vieš si predstaviť mňa a Kuriéra v jednej posteli? V živote! (narážal na to, že obaja sú chlapi ako hora a posteľ malá). Haha, a za pár hodín sa spoločne delili o deku :-D



17.02.:
Kurz 1 euro = 4 000 rial (rovnako po celý čas pobytu)
Včera sme sa s Drahým previezli na druhú pláž a čuduj sa svete, pri jednom bare viala slovenská vlajka! Okamžite sme motorku odparkovali. Za barom bol Blavák, nenormálne pohodový mladík, ktorý vymenil život v hlavnom meste za hojdaciu sieť a slamené domčeky, ktoré prenajíma. Hneď na uvítanie nám ušúľal jointa, slušne sme odmietli, no ostatní ,,hostia“ si dali. Bol to bar zbúchaný z dosiek a slamy, v pozadí hral Bob Marley. Bar je zasadený priamo na pláži s nádherným bielym pieskom. Ak má niekto chuť naozaj vypnúť, len tak sa hojdať v sieti, popíjať pivo a sledovať more, toto je miesto pre neho. Dobre sa nám kecalo a nahovorili nás, aby sme sa večer stretli v dedine (oni to tak volajú) na zábave. Rozlúčili sme sa okamžite sme frčali chalanom oznámiť plány na večer. Kým sa zotmelo sme čo to popili a vyrazili sme. Ozaj, alkohol za volantom tu nikto nerieši, a keď hovorím nikto, myslím tým nikto. Dedinu sme našli ľahko a ako sme vošli, privítala nás omamná vôňa marihuany. Hrala živá kapela a všetci sa bavili. Sedelo sa na bambusových kobercoch, pilo sa, fajčilo. Onedlho sa dorútil Blavák so svojou bandou a bolo veselo... Okrem iného sme sa bavili o policajtoch a druhý Blavák, ktorý tu žije nám ozrejmil dve veci. Tou prvou je, že policajti pracujú len do štvrtej, potom je veľký problém ich zohnať. Proste padla a dovi. Druhou vecou je, že vraj je tu zákon, že keď vás odchytia na motorke a zaplatíte pokutu, v ten deň už máte ,,predplatené“ a ďalšia vám nehrozí!!! Vraj im stačí oznámiť, že dnes ste už platili a pustia vás...
Ozaj, včera sa chalani rozhodli, že už majú dosť života v slamenom domci na pláži, že už nechcú ďalšie šnúrkové náramky a zaprášené cesty
zobrali to naozaj hopom cez net sme checkli letenky smer Singapur a dve noci v najluxusnejšom hoteli v meste Marina Bay Sands... Ten hotel je známy tým, že má na streche obrovský bazén cez tri budovy. Svalnáč povedal, že keď luxus, tak poriadny a tak tí šialenci zaplatia za dve noci viac ako 600 eur!!!

18.02.:
Kurz 1 euro = 4 000 rial (rovnako po celý čas pobytu)
Keď sme plánovali túto cestu, z Kambodže sme chceli navštíviť aj 14km vzdialený vietnamský ostrov Phu Quoc. Normálne do Vietnamu potrebujete víza, ale Drahý vyčítal, že tento ostrov je výnimka a víza ani poplatky na 15 dňový vstup nie sú žiadne. Prvé sklamanie nastalo ešte doma, keď sme vygooglili, že priamy spoj Kambodža
Phu Quoc neexistuje, čím sme vymazali jednoduchú predstavu ľahkého a rýchleho presunu. Je to síce len 14km, ale keďže obe krajiny vedú spor o nejaké územie práve na tomto ostrove, lode nepremávajú. Tak by sme sa museli trtušiť 10hodín popri pobreží až na vietnamské hranice a potom z vietnamskej strany 2 hodiny loďou. Tu sme sa utvrdili, že je to naozaj tak. Boli sme rozhodnutí predsa len túto cestu absolvovať a dnes Drahý navrhol, aby sme navštívili vietnamskú ambasádu priamo tu v Sihanouk ville. (v minulosti sme si tam vybavili rýchlo a pohodlne víza). Chalani súhlasili a nasadli sme na motorky. Hneď po kilometri nás odchytili policajti a začali pýtať medzinárodné vodičáky a spucovali nás, že Kuriér na motorke svieti. Policajt nám ,,vzdelane“ vysvetlil že vie, že v našej krajine je celodenné svietenie povinné, ale tu je paradoxne zakázané. Po chvíli handrkovania sme sa spýtali How much? ...a on okamžite vyslovil: Ten dolars for together! Čiže celková pokuta pre tri motorky bola desať dolárov. Svalnáč vyskočil z motorky, strčil desaťdolárovku policajtovi do ruky a ten kývol, že máme ísť. V podstate sme vyviazli lacno... My s drahým a Svalnáč sme dali tri doláre, Kuriér za trest, že cez deň vysvecuje štyri :-D
To je nič. Asi za ďalší kilometer nás odchytila ďalšia hliadka a kým na nás policajt niečo prichystal, spomenuli sme si na slová Blavákov, a len sme sucho odvetili, že dnes sme už platili. Čuduj sa svete, fungovalo to a pustili nás!
Na vietnamskej ambasáde sme pochodili na prd, vraj víza potrebujeme aj na Phu Quoc. Najskôr sme plánovali, že sa tam dostaneme za hodinu plavby a vstup zadarmo a teraz to vyzerá na 12hodín cesty a víza 60 dolárov na osobu - návštevu ešte prehodnotíme...
Zvyšok dňa sme sa len tak vozili na motorkách, až chalani popri ceste uvideli kasíno. Zabočili sme, odparkovali a celí rozpálení z tropického slnka sme popadali do kaviarne na sedačky. Chalani si dali kávu a Kuriér si pri fajčiarskej prechádzke všimol na obrázku, že ponúkajú Cibetku
drahý druh kávy. Kto nevie, je to káva, ktorá sa nesuší ani nepraží. Tento proces nahradzuje jedno zvieratko podobné opici či mačke, ktoré najlepšie bobule kávy zožerie a potom vykaká. Zberači tieto ,,bobky“ po zemi zberajú, omyjú a to je všetko. Žalúdočné kyseliny a tráviaci proces zvieraťa nahradia celý proces sušenia a praženia kávových zŕn. No a keďže týchto zvierat nie je až tak veľa, ich ,,práca“ je veľmi drahá.
Kuriér neváhal a šálku si objednal. Keď mu to doniesli, a ochutnal, uznal, že nič moc. Káva mala silnú chuť a čudnú arómu...škoda desiatich (!) dolárov, ktoré za ňu vysolil... Potom sme sa presunuli do kasína, ktoré bolo v podstate prázdne, až na jednu staršiu pani, ktorá sedela v pyžame za automatom. Škoda, že sa tam nemohlo fotiť, to by bol záber :-D Šťastie chalanom neprialo a tak sme odišli. Keď sme sa vybrali domov, teda na druhú stranu mesta, Kuriér si to šinul ako žihadlo a neskôr sa priznal, že z tej Cibetky ho akurát tak riadne prehnalo...
J



19.02.:
Kurz 1 euro = 4 000 rial (rovnako po celý čas pobytu)
Dnes poobede chalani odišli a my sme sa presťahovali na pláž Ochheulat, čo je v podstate centrum. Je tu množstvo reštaurácii, hotelíkov, guesthousov a práve sa stavajú dve rozprávkové budovy, ktoré budú jeden hotel krajší ako druhý. Pobrežie sa plní novými budovami a Sihanokville bude mať za pár rokov určite inú tvár. Možno to bude na škodu, možno nie, uvidíme...
Aby sme sa všade rýchlo dostali, spolu s apartmánom (v podstate jednoizbový byt) sme si prenajali na celý mesiac za sto dolárov motorku, čo je výhodnejšie ako denný prenájom za 6 dolárov.



20.02.:
Kurz 1 dolár = 4 000 rial (rovnako po celý čas pobytu)
Až teraz som si všimla, akú blbosť píšem hneď po dátume
denný kurz euro rial. Pomýlila som si meny a má to byť  1 dolár = 4 000 rialov. A ešte k peniazom VŠADE sa platí dolármi, bankomaty vydávajú doláre, cenníky v reštauráciách či potravinách sú v dolároch. K rialom turista príde len vtedy, ak platí napr. 1,5 dolára a dá dva vtedy vám vydajú ich rialy. (kovové bankovky tu neexistujú) Najmenšia ich bankovka je 100 rialov, čo je asi 56halierov v prepočte na naše staré SK koruny. Takže poväčšine mám peňaženku plnú 100viek, teda papierových 60halierníkov a skladujem ich skladujem, kým sa nenakopia a nekúpim si za ne aspoň malú vodu :-D  

21.02.:
Kurz 1 dolár = 4 000 rial (rovnako po celý čas pobytu)
Zase nás odchytili policajti. Zúfalo som zalomila rukami s pripraveným divadlom, že: Jóóój, veď dnes sme už platili!!! A čuduj sa svete, nezabralo to! Vraj ok, ale teraz sme prešli na červenú (čo nebola pravda). No ale odporuj policajtom, že hej! Priateľsky sa pýtal odkiaľ sme, hneď som vybafla Čeko, on sa chytil, vraj kamaráti moji, u vás v Čechách študoval náš kráľ! Potom nasledovali zdvorilé frázy, či sme zobratí, či máme deti, ako rodina a pod. Rozhovor sa dobre vyvíjal, keď napokon policajt zahlásil: Ok, teraz, keď sme kamaráti, PODARUJ mi 5 dolárov a môžeš ísť. Bum... Veru, priateľstvá si treba vážiť, najmä dolármi...:-D
Nahnevali sme sa a na izbe sme uvažovali, ako s tými zbojníkmi vybabrať. Napokon pomohla mapa. Hliadky stávajú len na hlavnom ťahu, práve tou cestou najviac jazdia turisti napr. na market. Lenže, na market vedie i bočná cesta, ktorou sme začali jazdiť. Sem tam nám síce cestu skrížia kravy, sliepky, raz nás naháňal pes (motorka bola našťastie rýchlejšia), ale za tú ušetrenú pokutu (úplatok) to stojí. Inak sa mu nevyhnete, buď si pýtajú medzinárodný vodičák (nemáme, ok naša chyba), alebo pokuta za svietenie cez deň, a keď už nemajú čo, pýtajú aj pas (ktorý má väčšinou majiteľ/prenajímateľ motorky v protizálohe), alebo tvrdia, že ste šli na červenú... Hliadky sa okrem toho takticky premiestňujú. V podstate to berieme s humorom, vždy, keď vidíme hliadku, zvrtneme sa, teda súťažíme, kto z koho :-D



23.02.:
Kurz 1 dolár = 4 000 rial (rovnako po celý čas pobytu)
Keď človek cestuje, potrebuje tri veci, aby sa cítil v cudzej krajine dobre: 1.: Príjemné ubytovanie (pretože nie je pravda, že do tej izby chodíte len prespať, človek v nej určité obdobie žije) 2.: Bar (najlepšie na pláži), kde vás poznajú, z diaľky kývajú a donekonečna sa snažia komunikovať. 3.: Parťáka, ktorý cíti veci rovnako ako vy. Samozrejme, ostatné veci ako priaznivé ceny a pekné počasie ani nespomínam, to by mala byť automatika.
Mám tu všetky tieto veci a preto sme sa rozhodli, že sa na Vietnam a jeho ostrov kašleme a ostávame tu o ďalší mesiac dlhšie. Zisťovali sme, ako predĺžiť víza, je to omnoho jednoduchšie ako napr v Thajsku: Buď si urobíte visa trip cez cestovku (výlet na hranice, kde akože zase vkročíte do krajiny a tým máte mesiac pokoj), cena 16 dolárov cesta plus 20 dolárov víza. Alebo na recepcii hotela odovzdáte pasy, zaplatíte 50 dolárov na osobu a pasy si prejdú pre víza samé
J Proste ich niekto zoberie na hranice, obuchne a o dva dni ich máte späť. Nelegálne? Možno, ale ponúkajú to lacné guesthousy i drahé hotely. Dokonca si vyberiete, či chcete víza na mesiac za 50 dolárov, na dva mesiace 80 dolárov alebo ROČNÉ za 290 dolárov netreba k tomu žiadne papiere, povolenia, pozvania, pracovné zmluvy, nič! Pas, fotku a prachy, to je všetko! V Kambodži je všetko jednoduché...



28.02.:
Kurz 1 dolár = 4 000 rial (rovnako po celý čas pobytu)
Dnes som sa odhodlala a vyspovedala som mladíkov pracujúcich v ,,našom“ bare na pláži, ako sa tu žije. Playboyovia ma šokovali
zarábajú len 90 dolárov na mesiac. Uf! Najskôr sme neverili, ale prelúskali sme nejaké inzeráty, kde ponúkali prácu (predpokladám že pre domácich, no podmienkou bola znalosť angličtiny). Tak napríklad hľadali pomocnú silu do kuchyne, 10 dní robíš, deň voľno, plat (veľkými písmenami) 100 dolárov! Potom som sa Playboya pýtala, koľko platí za ubytovanie. Vraj 40 dolárov na mesiac, no na izbe býva s bratom, teda 80 dokopy. Oproti Thajsku, kde je kráľom udelená minimálna mzda 300 báthov denne, čo je cca 300 dolárov mesačne, je to obrovský rozdiel. (asi ako minimálna mzda u nás a v Rakúsku či Nemecku, že hej)

pokračuj
Denník Cestou necestou 2013/2





Návrat na obsah | Návrat do hlavnej ponuky