05/2011 - NA CESTÁCH - woloviny bez ofiny

Prejsť na obsah

Hlavná ponuka:

Turecko - Kemer

Publikoval woloviny v Cestopisy · 7/5/2011 12:56:36
Tags: potom

Antalya - prilietame v nočných hodinách. Prekvapila nás nemysliteľná zima, ktorú ani starí Turci nepamätajú... Všetci, čo tu boli aj neboli tvrdia, že je tu už teraz, teda začiatkom mája, nenormálne teplo, a my sme normálne nachladli.
Na druhý deň sme sa po prvých slnečných lúčoch konečne rozmrazili - aby sme to upresnili na pravú mieru, teplo tu naozaj je, ale len keď svieti slnko.
Ako náhle zájde, teplota prudko klesá (chceli sme napísať do mínusu, ale to by sme klamali) Takže ďalšie dni sme sa vyhrievali, slnko pálilo na hlavu a teplota na teplomery sa veselo šplhala k tridsiatke. No okolo piatej sme na seba postupne hádzali jedno tričko, druhé tričko, rifle, tenisky, mikinu... Týmto všetkým chceme povedať, že počasie je v tomto období také premenlivé, že vybrať sa niekde v šľapkách a tričku na celý deň je hotové šialenstvo...buď nachladnete alebo zamrznete..



Počasie ovplyvní dovolenku a dovolenkár si rýchlo určí svoj režim - raňajky v teniskách, o 11-stej bazén, o 15-stej prechádzka v teniskách a o 16-stej postupne prichádzajú teplejšie časti oblečenia, ktoré, ak ste mimo hotel, si určite zoberte zo sebou...
Počasiu sa prispôsobuje všetko - aj obchody na ,,hlavných ťahoch", ktorými sa turisti prechádzajú, sú vyzbrojené množstvom tovaru. Keďže každý obchodník chce zarobiť v každom počasí, ich ponuka býva bohatá - v jednom butiku zoženiete všetko od plaviek, šatiek, prechodných mikín až po teplé bundy.

Počasie skreslilo aj náš pohľad na mesto Kemer. Keďže boli naše prvé dva dni ponorené do hmly, mali sme pocit, že mesto je smutné, pochmúrne a okrem čistučkých ulíc a vysvietených butikov ničím nezaujímavé. No ďalšie ráno nám vyrazilo dych! Nočný vietor rozfúkal šedé mraky, slnko zalialo chladné ulice a odrazu bolo radosť pozrieť okolo seba. Najviac nás fascinovali hory,  skalnaté kopce, ktoré Kemer obkolesujú. Sú tak blízko, že máte chuť sa ich dotknúť.
Niektoré vrcholce dosahujú aj 2400 metrov a skoro celoročne sa na nich drží sneh.
Kemer svojou krásou ročne láka tisícky turistov. Tomu sa prispôsobili i domáci a svoje domovy prerobili na menšie či väčšie penzióniky, ktorých je tu ako maku.
Ich cena sa pohybuje už od 15 eur za noc. Pre náročnejších cestovateľov tu za posledných dvadsať rokov vyrástlo mnoho 4-hviezdičkových hotelov usadených blízko mora, v centre mesta. Samozrejme, nachádzajú sa tu aj drahšie 5-hviezdičkové hotely, ktoré sa svojou veľkosťou a kapacitou nedajú ani opísať... Vďaka tomu, že svoju cenu prispôsobujú sezónam, sú v podstate stále plné. V lete klasickými turistami, v zime oddychujúcimi dôchodcami z Nemecka, Fínska či Dánska.  
Pohybovať sa ulicami Kemeru je naozaj príjemné. Je to malé mesto, ktoré veľa ponúka. Všade sa za pár minút dostanete peši a z každej časti je všetko blízko - viem, je to krkolomná veta, ale je to tak. Absolútne tu netreba auto či taxíky, prípade lenivých nôh sú na pri každom hoteli požičovne bicyklov.
No po vlastných je to najlepšie! Prechádzate sa čistými ulicami, ešte čistejšími obchodíkmi, ktoré sa síce hrajú na značkové butiky, ale ako to už býva, poväčšine ponúkajú len dokonalé kópie od Dioru či Chanelu. Našťastie, dané nafúknuté ceny sú len orientačné a Turci, ako je o nich známe, radi a vždy ,,rokujú" o cene. Preto každá žena odíde s plným kufrom nového oblečenia.



Pre tých, ktorý milujú klasické trhy, máme dobrú správu - každý utorok ráno v uličkách mesta ,,vyrastie" trh a s príchodom večera sa všetci zbalia, aby na druhý deň rozložili svoje stánky v inom meste. Tým pádom je utorok v Kemeri jedinečný!
Trhovníci na blonďavé turistky vykrikujú ,,devočka, idi suda!", chlapov priateľsky oslovujú ,,maj drug" či ,,my friend" ... - dohovoriť sa rusky, anglicky či nemecky nie je problém. Trhovníci sú úžasní ľudia - z každej reči prehodia pár viet, pohostia vás tureckým čajom, vyzvedajú, učia sa nové slová ako ,,ahoj" ,,ako sa máš?" a keď po povinnom polhodinovom zjednávaní niečo kúpite, dostanete darček v podobe šnúrky na ruku či páru ,,značkových" ponožiek...
Kemer sa dá rozdeliť na dve zóny - nákupná, kde sa očami ,,odbavia" ženy a diskotéková, kde si prídu na svoje muži.
Diskotéky v Kemeri sú proste pojmom - obrovské komplexy s kapacitou až do 3000 ľudí v sezóne deň čo deň pukajú vo švíkoch. No dostať sa na takú diskotéku vôbec nie je jednoduché! Keby nás tam náš kamarát neprepašoval, možno by sme dodnes stáli v jednej z dlhých radov zábavy chtivých, poväčšine mladých Rusov a niektorí z nich neváhajú zaplatiť 2000dolárov(!) za VIP box...ach jo, niekto nevie, čo so sebou...
Normálne vstupné je okolo 20 dolárov. My sme prišli o pol jedenástej a ,,prepašovaní" vošli do poloprázdnej haly bez strechy. Prvý dojem? No do hája! Toto že je vyhlásená diskotéka Aura? Toto? Štyri zbúchané steny ovešané blikajúcimi reklamami na alkohol, v strede vyvýšený DJ pult. No ako sa hala zapĺňala krásnymi Ruskami a vyobliekanými Turkmi, začali sme cítiť tú správnu atmosféru. Prítomnosť krásnych žien, bohatých mládencov (alebo aspoň sa tak tváriacich) dávala pocit výnimočnosti. Už chápem, prečo stovky ľudí čakajú aj dve hodiny v rade, kým ich ochranka vpustí dnu...




Dj hral svetové vypalováky, samozrejme, diskotékovo zremixované. Okolo polnoci bola hala plná! Tritisíc ľudí, môžeme smelo povedať, že z celého sveta! Rusky na ihličkách v sexi šatách hompáľali zadkami, mládenci frajersky vyhrňovali goliere. Pri DJ-jovi boli štyri vyvýšené boxy, kde sa v rytme tanečnej hudby vrteli gogo tanečnice. Najskôr normálne oblečené, no ako sa postupne obmieňali, oblečenia ubúdalo. Sexi kraťasky vystriedalo negližé vhodné skôr do erotického salónu, ale aspoň rozprúdili spiace hormóny prítomných mužov.   

V jedno ráno sme sa rozhodli, že si urobíme výlet do 40kilometrov vzdialenej Antálye. Nie je problém sa tam dostať, pretože autobusy z námestia odchádzajú každú chvíľu. Ak sa vám nechce prísť na námestie, nevadí. Skôr, ako autobus opustí Kemer, prejde ulicami mesta a vytrubuje na ,,potenciálnych" cestujúcich. Aj my sme si ho takto stopli - za 3 eurá na osobu sme sa zviezli do Antálye.
Už samotná cesta je zážitok - aj keď moderný autobus, no so slabými tlmičmi, sa s nami najskôr ,,hrkotal" ešte pol hodinu po Kemeri a jazda do Antálye trvala hodinu! Áno, 40-kilometrov a šli sme hodinu! Strašné, na dvojprúdovej ceste majú 50-tku, miestami 70-kilometrovú povolenú rýchlosť...



Jedno je však jasné, tak, ako vás ,,autobusár" naloží, tak vás aj vyloží - ešte pred odchodom stačí povedať, kde chcete vystúpiť. Vodič tomu prispôsobí trasu po Antályi, čo je podľa nás absolútne výborné!
Niektorí vystúpili pri Aquaparku, iní priamo v centre, ďalší sa zviezli na druhý koniec mesta na pláž Lara.
Antálya je obrovské mesto s historickým jadrom, ktoré pripomína kľukaté talianske uličky. Kaviarne a malé hotelíky vsadené do pôvodných múrov hradu majú svoje neuveriteľné čaro. Pomedzi ne natrafíte na malé predajne starých kobercov a rôzne antikvariáty, no nechýbajú ,,hrkotavé" šatky, aké nosia brušné tanečnice, či klasicky tovar pre turistov - od magnetiek po zlato...



Všetky tieto kľukaté, históriou dýchajúce uličky, vás privedú na najkrajšie miesto v Antályi - na promenádu pri mori.
Nádherný výhľad na mesto, prístav a okolité vrchy je úžasný. Promenádu lemujú parky, v ktorých miestni trávia voľné chvíle -  dovedú deti, rozložia deky a piknikujú. Parky sú naozaj nádherné - veľké košaté stromy vytvárajú príjemný tieň, vo vzduchu cítiť vôňu mora.



Ostatné časti Antálie by sme mohli rozdeliť na dve skupiny - malé predmestia, ktoré sú nazývané ,,mini-city", sú nádherne udržiavané, skoro každá budova má svojho správcu, takže tu vládne čistota a poriadok. Druhá skupina - práve neďaleko centra, teda stará Antálya. Už ten samotný názov hovorí za všetko - vidieť tu klasické problémy veľkomesta - od viacerých ošarpaných budov, odpadkov až po rozbité chodníky. Zaujímavosťou je, že tieto veci vidieť iba v starej časti, no v každom meste sa nájde takáto ,,čierna ovca", preto sa treba sústrediť na ostatné pekné miesta.
A ešte jedna vec, ktorú sme si všimli už v Kemeri - miestni nenavštevujú reštaurácie.
Najskôr sme si mysleli, že je to kvôli vysokým cenám, no ako sme sa prehádzali po nábreží, ostali sme šokovaní! Bola tam akási reštaurácia. Pozorovali sme čašníka, ktorý chodil od stola k stolu, no všetci ,,zákazníci" len vrteli hlavou. To je nič! Keď sme prišli bližšie, videli sme plné stoly domácich dobrôt v plastových miskách a termosky plné čaju! No predstavte si to u nás - prídete na terasu reštaurácie, vyberiete chlebíčky z misky, vaša kamarátka donesie kávu v termoske a s úsmevom si užívate deň...! Prisahám, že z tých 30-tich stolov bolo 25 obsadených a z toho na 24-roch mali svoje jedlo i pitie... na 25-tom stole boli dva čaje z reštaurácie - to sme boli my...
Tu, v Kemeri, je to iné. Každý majiteľ butiku má pred svojim obchodom plastový stôl a stoličky a tam celé dni sedí. Keď mu prídu kamaráti, uvaria si čaj, vyberú nejaké dobroty a hodiny debatujú o živote - a vôbec im nevadí, že vedľajšia reštaurácia zíva prázdnotou...
 







Návrat na obsah | Návrat do hlavnej ponuky