01/2011 - NA CESTÁCH - woloviny bez ofiny

Prejsť na obsah

Hlavná ponuka:

Malajzia, Indonézia, Thajsko 10-11 (2. časť)

Publikoval woloviny v Cestopisy · 10/1/2011 13:39:14

07.01.2011
Včera sme sa rozlúčili s Bali a preleteli sme do Thajska, let trval štyri hodiny. Z letiska sme šli autobusom za 124bathov (3eura) do Pattaye, taxi by stál 1200bathov (30eur) . Autobus však nezastal na stanici, ako sme dúfali, ale o dobré dva kilometre ďalej, na štvorprúdovej ceste. Takže sme zobrali kufre a pomaly sa presúvali smerom k hotelu, kde sme boli naposledy. Mali sme na pláne v ňom ostať dve noci a medzitým si nájsť niečo iné. Ako sme tak ,,vykračovali" tiahnuc kufre za sebou, všimli sme si ulicu s rodinnými domami. Po chvíľkovom váhaní sme oslovili jednu ženu, ktorá nám ponúkla do prenájmu dom... Prezreli sme si ho - bol to pekný dvojposchodový zariadený dom, s kuchyňou, dvoma spálňami, obývačkou - proste super! A keď nám povedala, že zaň chce len 15 000bathov  (384eur) na mesiac, bolo rozhodnuté! Ostávame! Lenže v dome boli nejakí Kórejci, ktorí odchádzali až na druhý deň. A tak sme dali pani 1 000 bathovú zálohu a vybrali sme sa na jednu noc do hotela.
Na druhý deň sme sa po obede objavili pri dome, no Kórejci tam ešte boli, čakali na taxi. Šli sme sa teda naobedovať, poprechádzať a spokojne som plánovala, ako si budeme vyvárať, ako budem robiť každý deň v tej peknej kuchyni raňajky... No keď sme sa večer vrátili, pani nám oznámila, že dom nie je voľný, pretože jej manžel ho už predtým sľúbil niekomu inému a ona vraj o tom nevedela. Mala som sto chutí sa buď rozplakať alebo ju vyfackať... urobila som to prvé... a tak sme stiahli chvosty, zobrali kufre a vydali sa nočnou Pattayou... - ok, nafukujem, bolo len sedem hodín večer, ale bola tma...
Našťastie všetko dobre dopadlo, napokon sme skončili vo veľkej, krásnej izbe s bazénom.



10.01.2011

Takže si to zhrnieme - sme v thajskej Pattayi, kde budeme minimálne mesiac. Dosť času na vymetanie nočných barov, štyroch obrovských nákupných centier, nerátam ostatné obchodíky. Dosť času na zopár zážitkov s miestnymi, ale hlavne - dosť času na pozorovanie turistov - a to je naša záľuba... Pozorovať ľudí na ulici a nad ich ,,outfitom" len neveriacky krútiť hlavou, až nás z toho seká v medzi stavcami. Normálne by ste neverili, ako sa niektorí jedinci dokážu dohabať! Radosť pozrieť! A na vine sú miestne obchody, ktoré turistom ponúkajú všakovaké lacné oblečenie, ktoré je však u nás nenositeľné, no tu sa v ňom európski turisti bez ostychu predvádzajú... Živý príklad:
Je 32 stupňov, slnko páli na lebku, muž okolo nás prechádza len v bermudách, no ponožky vytiahnuté skoro pod kolená ako futbalista. Ďalší v poradí prechádzky v centre mesta absolvuje (ako stovky iných) vo vyťahanom tričku, tento je bez nohavíc, bez kraťasov, iba v plavkách! (v centre mesta, opakujem!) Niektoré ženy behajú ako lesné víly, iné odeté v koženkových sukniach či šatách, akoby ušli so sado-maso obchodu. No najradšej máme tých batikovaných, ktorí si pomýlili dobu a chodia dohabaní ako deti kvetov. Zajtra pofotím tovar v obchodoch, aby sa vám lepšie chápalo... Týmto chcem len povedať, že je krásne sledovať kolobeh thajského báthu - ľudia sem prídu, všetko ,,zaujímavé" nakúpia, prídu domov, vyhodia... Toto všetko turisti robia v domnienke, že ,,zapadnú" medzi domácich, tí však paradoxne takéto oblečenie ani zďaleka nenosia. Najviac ma hnevá, keď Európania chodia vo vyšmatlaných šľapkách, v tričku vhodnom akurát tak na rýľovanie do záhrady, ktoré by si ani ten posledný Thajčan neobliekol. Precestujú 12000 kilometrov, dajú nenormálne prachy za letenku, ubytovanie a tu chodia ako...dementi. Keď sa mi niečo rozpadá, tak to vyhodím a za pár korún kúpim nové a neprelepím šľapku izolačkou, ako sme dnes videli...



14.01.2011

Navštívili sme miesto, pre ktoré do Pattaye prúdia tisíce gayov - pláž pre homosexuálov Dongtan beach. I keď celá Pattaya je veľmi benevolentná k párom rovnakého pohlavia, mám pocit, že práve táto pláž im dáva absolútny pocit slobody. Je to miesto, kde naozaj bez zábran ukazujú svoju orientáciu. Natierajú sa krémom ako modelka v reklame, pritom hádžu zvodný pohľad po okoloidúcom chlapovi, špliechajú sa v mori a potom sa bozkávajú na piesku... proste ako vo filme, len sú obaja chlapi... Niektorí Európania sem chodia na ,,líbanky", iní si pri ,,kúpenom" thajskom mladíkovi prídu oddýchnuť od biznisu či manželky... Tak či onak, Dongtan beach sa svojim jemným pieskom môže opísať ako najkrajšia pláž v Pattayi.



22.01.2010

Za tých pár sní sme sa slušne ,,zabývali". Keďže ľudí, s ktorými sa stretávame každý deň nepoznáme po mene, dali sme im vlastné nicky - a tak vznikol Šedivák, Kobra, Korba, Červená nafukovačka, Sediaca nafukovačka, Tsunami...
Bývame v hoteli, kde - ako sa zdá, je všetko spoločné... nielen na recepcii, kde je automat s vodou a jeden pohár, z ktorého (ako sme si všimli až po pár dňoch) sa každý napije a vráti ho na miesto, ale aj pes či dieťa - malé thajské dievčatko... Teraz, samozrejme nafukujem, ale iba s tým dievčatkom, ostatok je svätá pravda! O psa sa starala jedna baba, ktorá keď odišla, mysleli sme, že ho tu nechala. No ,,Šedivák" nám vysvetlil, že ten pes tu bol už dávno predtým. Je to krásny pudlík, čistý, s obojkom, žiadna pouličná rasa, vážený... Dokonca ho Kobra a Sediaca nafukovačka chodia venčiť! Už vidím ten slogan - príďte k nám, ubytovanie, káva zadarmo a pes (i dieťa) v cene!
Čo sa týka toho dievčatka...toto asi dvojročné dievčatko si veselo pobehuje popri bazéne, najčastejšie sa o ňu stará Otec roka (aj to je naša prezývka), ale keď je unavený, vymieňa ho Korba či Červená nafukovačka. Je úžasné pozorovať, ako títo páni v rokoch behajú za tou malou nezbednicou, ktorá sa najradšej zo všetkého trieska o zem. A že je to ,,spoločné" dieťa mi minule potvrdila jedna Ruska, ktorá za nami prišla, že či môžeme teraz strážiť malú my, lebo ona chce ísť do mesta... Ešte jedna vec - nevieme, kto je otec dievčatka, predpokladám, že jeden zo spomínaných, no jej mamu sme ešte nevideli .-)



23.01.2010
Aby sme sa vyhli pestovaniu tej malej opice (haha), vybrali sme sa dnes na výlet - už dávnejšie mi hlavou vŕtal MiniSiam - ako napovedá názov, ide o mini stavby bývalého Siamu (terajšie Thajsko). Najvtipnejšie je, že sa to nachádza za budovou Bangkok hospital Pattaya a keď tam drahý ležal, z okna som ten areál matne obdivovala.
Ale späť k výletu. Keď sme prišli pred vchod, spýtavo sme sa na seba pozreli, pretože neudržiavaná budova ani len nenaznačovala skrývajúci poklad. No obetovali sme 300 báthov (7,5eura) na osobu a vošli sme... Ak poviem, že som ostala milo prekvapená, tak to je slabo opísané. Bol to sviežo pôsobiaci areál s udržiavanou zeleňou, nádherné zmenšené stavby nielen z Ázie, ale z celého sveta, no proste paráda... Do detailu prepracované nielen známe budovy, ale aj ich okolie. Proste, ak budete v Pattayi, netrávte čas leňošením pri bazéne či nakupovaním, určite navštívte MiniSiam... Tých 300 báthov určite stojí za to...


    
28.01.2011

Už nám bolo dlho, a tak sme si zase vymysleli celodennú zábavku - naša obľúbená činnosť pri cestovaní je, že si nájdeme nejaký bod na mape a vyberieme sa k nemu. Ono by to bolo jednoduchšie, keby sme si zobrali taxi a za pár minút tam bez problémov prišli, ale my nie! My sa tam v 35 stupňových teplotách vyberieme cez celú Pattayu peši...
Tentokrát nám za obeť padla vyhliadková terasa Panoramatic View Point. Kráčali sme popri pláži a postupne sme míňali obchodné centrá, bary, i slnečníkov na pláži ubúdalo... Keďže sme sa vybrali opačným smerom ako ostatní turisti a ich taxíky, postupne sme sa ocitli v opustenom prístave, kde kotvia rýchlo-člny. Okrem nás, zopár domácich a piatich túlavých psov tam nikoho nebolo! Bola to sranda - v preplnenej Pattayi sme sa odrazu cítili samí... Po skoro hodinovom kráčaní po páliacom slnku sme dehydrovaní prišli na miesto, kde nie je spomínaná vyhliadka, ale pristávacia plocha pre vrtuľníky... Proste sme zablúdili! Boli sme takí unavení z toho chodenia, že nám to bolo v podstate jedno, pretože i z tohto miesta bol celkom dobrý výhľad. Napokon sme celú trasu absolvovali ešte raz cestou späť a na hotel sme prišli vyšťavení ako citróny... len zázrakom sme nedostali úpal... ale nevadí, aspoň máme nové porekadlo - čo ťa neopáli, to ťa posilní...

03. 02.2011

Ideš si kúpiť kabelku a stretneš draka! Toto nie je fantasy, toto je realita! Samozrejme, zase trochu nafukujem... Keďže sa nám pobyt v Pattayi pomaly ale isto kráti, vybrali sme sa na posledné nákupy, pretože kufre máme stále poloprázdne...
Na začiatok spomeniem, že dnes je Čínsky Nový Rok. Ako sme tak vošli do nádherného nákupného centra s jednoduchým názvom ,,Central", privítal nás obrovský rámus a dlhočízny drak, ktorého niesli deti na tyčiach a chodili od butiku k butiku. Tam, väčšinou domáci, strkali drakovi do papule peniaze v predstave, že si takto ,,predplatia" ďalší plodný rok. Ako sme si všimli, drakovi najviac ,,chutili" sto-báthovky... Bolo to zaujímavé divadlo, ale rámus bol pre ušné bubienky neznesiteľný.



04.02.2011

Sedíme si tak na kávičke, keď drahému prišla sms, že náš známy dnes boxuje v Pattayi! A hneď sme mali plán na večer. Okamžite sme dofrčali na hotel po veci a rýchlo si zajednali mototaxi-motorkár živiaci sa ako taxikár. Ukázali sme mu na mape Fairtex box stadion, on len prikývol a už sme traja na jednej motorke frčali pomedzi úzke uličky. Lenže náš milý taxikár, neovládajúci ani jedno slovo po anglicky, nás doviezol pred nejakú predajňu s činkami. Opäť sme rozložili mapu a ukázali mu station, ktorý tam bol zreteľne zakreslený. Opäť povedal OK a tento krát nás zaviezol na našu ulicu, kde boxeristi trénujú. Zúfalo sme mu ukázali po tretí krát mapu, napokon zakročil jeden miestny a taxikár sa konečne dovtípil, kam chceme ísť. Takže po 55 minútach blúdenia sme napokon na miesto diania dorazili - práve včas! Práve nastupoval náš ,,borec", ktorý vo svojich 40-rokoch nastupoval na prvý zápas v živote. Držal sa statočne, no po treťom kole rozhodca na znak víťazstva zdvihol ruku jeho súperovi, pretože mal (vraj) viac bodov... nikto z nás, prítomných Slovákov, nepozná pravidlá thajského boxu, tak sme len vymenili nechápavé pohľady. V ďalšom dueli nastúpil náš kamarát a veru, vyzeralo to tak, že toho Thajčana vymláti ako vrece! No zranil a zápas nedokončil, čo je škoda... Potom bolo ešte zopár duelov, kde domáci divoko vyskakovali zo stoličiek a výkrikmi podporovali svojich favoritov. No posledný zápas bol i tak najlepší - dve približne 9-ročné boxeristky! To bola šou! Mlátili sa obrovskými rukavicami a človek by neveril, koľko sily má také malé dievčatko! Najlepšie bolo, že jedna bola domáca a druhá Európanka...
Stretnutie s krajanmi v "horúcej" aréne Fairtexu...



05.02.2011

Náplň dnešného dňa bolo vyriešil blížiaci sa let domov. Keďže máme letenku cez Egyptair a v Káhire sa štrajkuje, sami nevieme, ako a čím poletíme. Skontaktovali sme sa so slovenskou pobočkou, tam nám oznámili, že vystaviť inú letenku môžu iba thajské pobočky. To by bolo fajn, keby sme sa tam dovolali! Celý piatok a sobotu sme vyzváňali asi na 9 telefónnych čísiel, niektoré z nich boli už odpojené, iné len vyzváňali... Napokon sme sa dovolali, no po strastiplnom vysvetľovaní nás odbili, že čo robíme paniku, veď náš let letí až o štyri dni... po mojom naliehaní mi sľúbili, že ak sa situácia v Káhire do dvoch dní nezmení, vystavia nám náhradné letenky inou leteckou spoločnosťou... Aspoň že tak, povedali sme si... lenže, všetko bolo inak...

06.02.2011

Dnes sme sa celý deň slnili a večer sa stretli s partiou Prievidžanov, ku ktorým sme sa za posledné dni ,,prigrupili". Večer sme začali ,,welcome" drinkom a skončili, ako inak, v bare... Bola zábava, veselo, myslím, že večer nemohol lepšie dopadnúť...
Okrem toho, chalani objavili super miesto - bazén na 16-stom poschodí v hoteli Hilton... waw...no nechoď tam zajtra na kávu!!!

07.02.2011

Hneď ráno sme vytočili číslo na Egyptair v Bangkoku. Keď sme sa identifikovali podľa rezervačného kódu, slečna na druhom konci linky sa nás spýtala, či nechceme letieť už dnes. Celá situácia bola o tom, že lety do Káhiry boli doposiaľ zrušené. Až dnes ,,pustili" jedno lietadlo a nikto nevedel, kedy odletí ďalšie. Mohlo to byť zajtra, ale aj o týždeň. Preto sme po krátkej úvahe súhlasili a ona si nás poznačila. Bolo 11 hodín ráno a o 9 večer sme mali byť na letisku. Rýchlo sme si išli pobaliť kufre, aby sme mohli uvoľniť izbu. Potom sme sa vybrali za chalanmi, ktorí sa už slnili pri spomínanom bazéne na 16-stom poschodí...
Keď sme tam prišli, neverila som vlastným očiam! Bolo to úplne dokonalé! Okolo bazénu bola drevená podlaha a lehátka - čo lehátka - hotové postele(!) boli osadené v jemnom piesku... hotová exotika s výhľadom na pobrežie Pattaye! Veru, musím povedať, že dizajnéri, ktorí toto navrhni, majú môj obdiv... jednoduché, krásne, až dokonalé...
A tak som tam sedela, popíjala kávu, drahý sa kúpal a ľutovala, že sme súhlasili s predčasným odchodom...
O tretej sme sa rozlúčili a vybrali sa na hotel. Chvíľu sme posedeli a presunuli sme sa na autobusovú stanicu, odkiaľ nám šiel bus priamo na letisko a to len za 200 báthov (5 eur) na osobu, taxi stojí 800 báthov plus poplatky za diaľnicu, takže okolo 1 000 báthov (25 eur). Prišli sme na letisko v predstave, že je všetko vybavené - teda, že podľa plánu sadneme na lietadlo do Káhiry a následne letíme do Budapešti... ale, to by nebolo dobrodružstvo!
Pri check in okienku Egyptair vládol chaos. To bolo vidieť už z diaľky. Cestujúci boli vystrašení, pýtali sa zamestnancov, či je Káhira bezpečná, či ich ďalší let naozaj odletí a oni nebudú musieť čakať na letisku. To boli otázky, ktoré aj nás zaujímali. Pracovníci však nemali žiadne informácie, jediné, čo vedeli bolo, že nás majú ,,dostať" do lietadla a hotovo. Napokon prišiel akýsi manažér a snažil sa nás upokojiť týmito slovami - ,,Áno, momentálne z Káhiry neodlietajú skoro žiadne lety, len prilietajú, ale kým tam prídete, situácia sa MOŽNO zmení"... Vtom sa ohlásil akýsi pán, že mu práve teraz prišla sms-ka od známych, ktorý čakali v Káhire na letisku 24 hodín!!! No to ste mali vidieť! Hotová vzbura! Ľudia kričali, manažér sa snažil nás upokojiť, no keď to nešlo podobrotky, proste len vyhlásil, že jednoducho máme nastúpiť do lietadla a viac sa nevypytovať! Po dvoch hodinách búrlivého dialógu sme to vzdali a išli pri check in. No vtedy sa stalo niečo neuveriteľné. Ako som mladému Thajčanovi podávala pasy, on sa na mňa pozrel a zašepkal - Leteť do Káhiry! Ja že - Prosím? On sa poobzeral a šeptom povedal - ,,Nemáte tam spoj. Nič odtiaľ neodlieta. Budete čakať možno aj do zajtra...!" Ostali sme ako obarení. Keď som sa ho spýtala, že prečo nás tam teda posielajú, v rýchlosti vysvetlil, že pre Egyptair je lacnejšie poslať svoje lietadlo, akoby mali všetkým tým ľuďom platiť náhradné letenky inými spoločnosťami. Asi mal výčitky svedomia, alebo potrebu nás varovať, tak či onak mu ďakujeme. Okamžite sme sa vybrali za tým idiotským manažérom s jedinou vetou - Aké máme možnosti? On, že nastúpiť do lietadla. Ak by sme dnes neleteli, pretože vieme, že z Káhiry nie je ďalší spoj, dali by nám zajtra náhradný let? On že nie... Ok, ak nepoletíme a letenku zrušíme, vráti nám Egyptair nejaké peniaze? On zase, že nie... Týmto sa náš rozhovor skončil.
Asi polhodinu sme uvažovali, ako ďalej. Mali sme len dve možnosti. Buď si prehodiť letenku na neskôr, zostať v Thajsku ešte napríklad týždeň a dúfať, že sa medzitým situácia v Egypte vyrieši, alebo si kúpiť letenku inou spoločnosťou... Napokon sme podľa odletovej tabuli zistili, že v ten večer letí do Viedne iba Austrian, tak sme prišli k ich okienku a kúpili si nenormálne predraženú letenku...
Keďže lietadlo odlietalo za necelú hodinu, rýchlosťou blesku sme sa presunuli na check in, kde mi kufor ani len nevážili, a bleskurýchlo sme absolvovali všetky povinné letiskové kontroly. Napokon sme po 11 a pol hodinách pristáli a prisahám bohu - najbližší rok, ok, polrok, dobre, minimálne mesiac nevystrčím nos z domu von...
Keď tak máme celú našu cestu zhrnúť, bolo to zaujímavé. Postretli nás príjemné veci, i rôzne komplikácie. Najkrajšie bolo spoznávanie rôznych miest, najhoršie presuny - ale dalo sa to prežiť!





Návrat na obsah | Návrat do hlavnej ponuky